Úloha somatiky

Somatika už nie je málo známou ezoterickou praxou, akou bola začiatkom 70. rokov, keď som sa s ňou prvýkrát stretla, a ktorú praktizovalo len niekoľko jednotlivcov pôsobiacich na okraji tanečného sveta. Najmä v poslednom desaťročí sú mnohé somatické formy zahrnuté do tréningových programov významných tanečných inštitúcií a mainstreamových tanečných spoločností. Jednoduchým dôvodom je, že somatické techniky fungujú. Povzbudzujú tanečníkov a študentov tanca, aby sa ponorili do skúmania vlastnej fyzickej štruktúry a vzorcov, ktoré používajú. Zvýšené uvedomenie vedie k jemnejšiemu pochopeniu svojho tela, k väčšiemu rešpektu a dôvere v jeho inteligenciu. To, čo sa odohráva vo vnútri tela, má nepopierateľný vplyv na to, čo vidíme zvonku - vzhľad pohybu je iný, keď sa zdokonaľuje uvedomenie a keď sa berú do úvahy vnútorné prepojenia, ktoré vytvárajú každý pohyb. Somatické techniky vytvárajú prax venovania pozornosti vnútorným pocitom a poskytujú spôsob, ako sa naladiť na mikropohyb, ktorý je základom každého pohybu. Ďalšou dôležitou výhodou, ktorú opakovane pozorujeme v tanečných programoch a tanečných súboroch, na základe výskumu, ako aj osobných skúseností je, že tanečníci, ktorí sa učia somaticky, sú menej náchylní na zranenia.

Jedným zo spôsobov využitia somatiky je zlepšenie už existujúcich foriem. Mnohí taneční umelci sa však ponárajú hlbšie do filozofie, ktorá je základom týchto postupov, aby si vytvorili nové územie a otvorili tak nové spôsoby práce, či už ide o tréning, tvorbu alebo predstavenie. Práve toto posledné využitie ma zaujíma.

Okrem rozvíjania disciplíny dôkladnej somatickej praxe, kde fyzické skúmanie umožňuje a stimuluje osobné objavovanie, v technikách, ako sú rôzne formy uvoľňovania (napr. Skinner Releasing a Anatomical Release), nie sú hodiny zamerané len na zdokonaľovanie tela, ale sú štruktúrované tak, aby v každom študentovi vyvolali mnohostrannú disponibilitu tým, že zvyšujú jeho zvedavosť, podnecujú jeho predstavivosť a zapájajú ho do bezprostrednosti a výzvy neustáleho skúmania pohybu a kompozičných rozhodnutí. Študenti sa učia prevziať zodpovednosť sami za seba a prostredníctvom prepojenia sa s vlastnými zdrojmi a prameňmi sa učia stať sa skúmavými a inovatívnymi umelcami. Toto zameranie na tvorivý proces a rozhodovanie podporuje rozvoj tvorcu v nich. V dnešnom svete, kde sa tvorivosť čoraz viac cení, viac ako učenie sa z pamäti a kde sa od zamestnancov vo všetkých oblastiach častejšie vyžaduje, aby prispievali svojimi nápadmi a nielen plnili príkazy, kde väčšina tanečníkov nenájde uplatnenie v uznávaných tanečných spoločnostiach, ale bude sa musieť spoliehať na vlastnú iniciatívu a podnikavosť, sa to zdá byť nielen jednou z mnohých možností, ale priam nevyhnutnosťou.

Počas nedávnej konferencie Conscious Body v Paríži, interdisciplinárneho dialógu medzi tanečníkmi a neurológmi, Steve Paxton hovoril o svojej prelomovej práci improvizátora a inovátora skupine študentov z Université Paris 8. Začal otázkami: Skúmali ste, čo si predstavujete pod pojmom tanec, keďže v tejto myšlienke je zárodok vášho tanca a vášho vývoja, a máte nejakú predstavu o sebe v pohybe? Mnohí z nás, ktorí sme taneční umelci na voľnej nohe a pracujeme v experimentálnych ideách, sme si kládli rôzne verzie týchto otázok. Študentov je potrebné povzbudzovať k tomu, aby si utvárali vlastné fyzické a tvorivé postupy, aby aj oni boli motivovaní klásť si podobné otázky a aby mali schopnosť a zručnosti objavovať vlastné odpovede. Ak sú študenti podnecovaní len k zdokonaľovaniu toho, čo už poznajú, a nie je im poskytnutý priestor na vstup do neznáma, potom učenie zostáva v rámci poznaných rozmerov. Možnosť inovácie môže nastať len vtedy, keď sa odmietnu predstavy o tom, čo je správne a čo nie, a študenti sa naučia vážiť si svoje impulzy, túžby a preferencie. Ako príznačne hovorí Deborah Hay, tanečník môže nanovo definovať svoju úlohu "ako miesto skúmania".

Využívanie somatiky v tréningu tanečníkov v rámci programov, ktoré sa neobmedzujú len na fyzickú stránku, ale zahŕňajú aj intelektuálne a kreatívne aspekty, je určite cestou do budúcnosti, kde tanec a tanečná tvorba reagujú na meniace sa kontexty a nové svetonázory a trendy. Pri svojej vlastnej pedagogickej činnosti som sa opakovane presvedčila, že je možné pripraviť študentov na tanečnú kariéru prostredníctvom humánnych, zdravie podporujúcich metód, ktoré vytvárajú skúsenosti kinestetickej a aj intelektuálnej radosti.

Autorka testu: Eva Karczag

Napísané: pre ArtEZ Press vydanie Balet, prečo a ako?

 Konferencia Conscious Body (Vedomé Telo): http://theconsciousbodymeeting.wordpress.com/

Deborah Hay http://www.deborahhay.com/

Výraz "kinestetická radosť" pochádza od Barbary Dilley

Eva Karczag je nezávislá tanečná umelkyňa, ktorá už štyri desaťročia praktizuje, vyučuje a propaguje objavné metódy tanečnej tvorby. Vystupuje so sólovými a kolaboratívnymi dielami a vyučuje na medzinárodnej úrovni. Jej performatívna práca a vyučovanie sú založené na tanečnej improvizácii a praxi uvedomelého tela. Bola členkou Trisha Brown Dance Company (1979 - 1985) a naďalej vyučuje prostredníctvom vzdelávacieho programu spoločnosti v New Yorku a inde. Získala titul Master of Fine Arts (Dance Research Fellow) na Bennington College vo Vermonte, USA, a je certifikovanou učiteľkou Alexandrovej techniky.

Karczag, Eva. (2014), Úloha somatiky. V Derrick Brown & M. Vos (Eds.), Balet, prečo a ako? (s. 148-150). Arnhem: ArtEZ Press.

Preložila: Žubra